Version 1.1 of the definition has been released. Please help updating it, contribute translations, and help us with the design of logos and buttons to identify free cultural works and licenses!

Definition/Sk

From Definition of Free Cultural Works
Revision as of 06:22, 19 November 2007 by Bubamara (talk | contribs)
Jump to: navigation, search

Stabilná verzia
Toto je stabilná verzia 1.0 definície slobodnej tvorby. Číslo verzie sa bude zvyšovať s vývojom definície. Na Definition/Unstable je verzia definície, ktorú možno upravovať. Viac informácií nájdete na authoring process. Ak chcete prispieť verziou v ďalšom jazyku, pozrite translations.

Zhrnutie

Tento dokument definuje „slobodné kultúrne diela“ ako diela či vyjadrenia, ktoré sú dovolené komukoľvek slobodne študovať, používať, kopírovať alebo modifikovať na akýkoľvek účel. Zároveň popisuje konkrétne prípustné obmedzenia, ktoré rešpektujú a chránia tieto základné slobody. Definícia rozlišuje medzi slobodnými dielami a slobodnými licenciami, ktoré môžu slúžiť k právnej ochrane štatútu slobodného diela. Samotná definícia nie je licenciou; je to kľúč na určenie, či dané dielo či licencia môžu byť považované za „slobodné“.

Preambula

Spoločenský a technologický rozvoj umožňuje stále väčšej časti ľudstva získavať, vytvárať, upravovať, publikovať a distribuovať najrôznejšie druhy diel – umelecké diela, vedecké a vzdelávacie materiály, software, články – v krátkosti: čokoľvek, čo môže byť reprezentované v digitálnej podobe. S cieľom využiť tieto nové možnosti a vytvoriť bohatstvo kolektívne znovu použiteľných diel vzniklo mnoho komunít.

Väčšina autorov, bez ohľadu na odbor činnosti a amatérske či profesionálne postavenie, má úprimný záujem podporovať ekosystém, v ktorom možno diela šíriť, opakovane využívať a kreatívne rozvíjať. Čím jednoduchšie je znovupoužitie a rozvoj diel, tým viac je kultúra obohatená.

Na zaistenie plynulého chodu tohoto ekosystému je potrebné, aby autorské diela boli slobodné, pričom slobodnosťou sa myslí:

  • sloboda používať dielo a požívať výhody z jeho použitia
  • sloboda študovať dielo a uplatňovať znalosti z neho získané
  • sloboda obstarávať a šíriť kópie celku alebo časti informácie či diela
  • sloboda meniť a vylepšovať dielo a distribuovať odvodené diela

Tieto slobody by mal mať každý, kedykoľvek a kdekoľvek. Nemali by byť obmedzované kontextom, v ktorom sa dielo používa. Tvorba je akt použitia existujúceho zdroja spôsobom, ktorý doteraz nikto nepredvídal.

Vo väčšine krajín sa však tieto slobody nevynucujú, ale potláčajú prostredníctvom zákonov, ktoré sa všeobecne označujú ako autorské zákony. V týchto zákonoch sa autori považujú za tvorcov na spôsob boha a priznáva sa im výlučné právo určovať spôsoby, akými sa „ich obsah“ smie používať. Tento monopol bráni rozkvetu kultúry a neprospieva ani tak ekonomickej situácii autorov, skôr chráni obchodný model najväčších vydavateľstiev.

Napriek týmto zákonom môžu autori svoje dielo uvoľniť ako slobodné, ak si zvolia zo širokej palety právnych dokumentov, ktoré sú známe ako slobodné licencie. Voľba slobodnej licencie neznamená pre autora stratu všetkých jeho práv, ale poskytuje komukoľvek vyššie vymenované slobody.

Je dôležité, aby každé dielo označované ako slobodné, poskytovalo (v praxi a bez rizika) vyššie spomenuté slobody. To je dôvod, prečo tu uvádzame presnú definíciu slobodnosti licencií a autorských diel.

Označovanie slobodných kultúrnych diel

Toto je definícia slobodných kultúrnych diel a ak popisujete svoje dielo, vyzývame vás, aby ste odkázali na túto definíciu napríklad slovami: „Toto je slobodne licencované dielo, ako je to vysvetlené v definícii slobodných kultúrnych diel.“ Ak sa vám nepáči termín „slobodné kultúrne dielo“, môžete použiť všeobecný pojem „slobodný obsah“ alebo odkázať na jedno z existujúcich hnutí, ktoré vyjadrujú podobné slobody v konkrétnych kontextoch. Zároveň vás vyzývame, aby ste používali logá a značky slobodnej kultúry, ktoré sú k dispozícii ako voľné diela (public domain).

Uvedomte si, že takéto označenie diela samo o sebe neposkytuje práva popísané v tejto definícii. Aby bolo dielo skutočne slobodné, musí používať jednu z licencií slobodnej kultúry alebo byť voľným dielom.

Neodporúčame používať na identifikáciu slobodných kultúrnych diel termíny, ktoré nezodpovedajú presnej definícii slobody, ako je „voľný obsah“ či „otvorený prístup“. Tieto termíny sa často používajú pre obsah, ktorý sa ponúka za podmienok „menej reštriktívnych“ než sú existujúce autorské zákony, prípadne pre diela, ktoré len sú „k dispozícii na webe“.

Definícia pre licencie slobodnej kultúry

Licencie sú právny nástroj, pomocou ktorého môže vlastník určitých práv prevádzať tieto práva na tretie strany. Licencie slobodnej kultúry žiadne práva neodoberajú – súhlas s nimi je vždy dobrovoľný a ak sú akceptované, priznávajú slobody, ktoré samotný autorský zákon nedáva. Slobodné licencie nikdy neobmedzujú či neznižujú výnimky, ktoré existujú v autorských zákonoch.

Základné slobody

Ak sa má licencia považovať za „slobodnú“ v zmysle tejto definície, musí bez dodatočných obmedzení poskytovať nasledujúce slobody:

  • Sloboda používať a šíriť dielo: Nadobúdateľ (držiteľ licencie) musí mať dovolené akokoľvek súkromne aj verejne dielo používať. V prípade niektorých druhov diel, kde je to relevantné, by táto sloboda mala zahrňovať všetky odvodené použitia („súvisiace práva“) ako je umelecká interpretácia či šírenie diela. Nesmú existovať žiadne výnimky, ktoré budú napríklad zohľadňovať náboženstvo či politický postoj.
  • Sloboda študovať dielo a využívať informácie: Nadobúdateľ musí mať dovolené dielo skúmať a akýmkoľvek spôsobom používať znalosti z neho nadobudnuté. Licencia nesmie obmedzovať napríklad „reverzné inžinierstvo“.
  • Sloboda rozširovať kópiu: Kópiu je dovolené predávať, vymieňať či darovať, nezávisle alebo ako súčasť väčšieho diela či súboru. Množstvo kopírovanej informácie nesmie byť nijak obmedzené. Nesmie byť ani obmedzené, kto smie kopírovať či kam sa môže informácia kopírovať.
  • Sloboda rozširovať odvodené diela: Kvôli zaisteniu možnosti dielo vylepšovať, nesmie licencia obmedzovať slobodu rozširovať pozmenenú verziu (v prípade hmotného diela sa tým myslí dielo nejakým spôsobom odvodené od originálu), bez ohľadu na zámer či účel takýchto zmien. Jednako len možno uplatniť určité obmedzenia na ochranu týchto základných slobôd či na prisudzovanie autorstva (pozri nižšie).

Prípustné obmedzenia

Nie všetky obmedzenia použitia či distribúcie diel bránia základným slobodám. Najmä požiadavky na priznanie autorstva, na symetrickú spoluprácu (tj. „copyleft“) a na ochranu základných slobôd sa považujú za prípustné obmedzenia.

Definícia slobodných kultúrnych diel

Ak sa má dielo považovať za slobodné, musí byť pokryté licenciou slobodnej kultúry, prípadne jeho právny štatút musí poskytovať rovnaké základné slobody vymenované vyššie. To však nie je postačujúca podmienka. V skutočnosti môže byť konkrétne dielo neslobodné inými spôsobmi, ktoré základné slobody obmedzujú. Toto sú dodatočné podmienky na to, aby dielo bolo považované za slobodné:

  • Prístupnosť zdrojových dát: Ak je koncové dielo získané prekladom či spracovaním zdrojového súboru či viac zdrojových súborov, všetky podstatné zdrojové dáta musia byť k dispozícii s dielom samotným, a to za rovnakých podmienok. Zdrojom môže byť notový zápis hudobnej skladby, modely použité v trojrozmernej scéne, dáta pre vedeckú publikáciu, zdrojový kód počítačovej aplikácie či iné podobné informácie.
  • Použitie slobodného formátu: V prípade digitálnych súborov by formát, v ktorom je dielo dané k dispozícii, nemal byť patentovo chránený, s výnimkou prípadov, kedy je celosvetovo, neobmedzene a neodvolateľne zaistená možnosť používať bez poplatkov patentovanú technológiu. Z praktických dôvodov možno používať aj neslobodné formáty, ale ak sa má dielo považovať za slobodné, musí byť k dispozícii aj kópia v slobodnom formáte.
  • Žiadne technické obmedzenia: Dielo musí byť k dispozícii vo forme, ktorá nepoužíva technické prostriedky na potlačenie vyššie vymenovaných slobôd.
  • Žiadne iné prekážky a obmedzenia: Dielo samotné nesmie byť kryté právnymi prekážkami (patentami, zmluvami atď.) či obmedzeniami (ako ochrana súkromia), ktoré by bránili výkonu základných slobôd vymenovaných vyššie. Dielo môže využívať existujúce výnimky z autorských práv (za účelom citovania chránených diel), avšak slobodné dielo tvoria len tie časti, ktoré sú jednoznačne slobodné.

Inými slovami, kedykoľvek používateľ diela nemôže z právnych či praktických dôvodov svoje základné slobody vykonávať, dielo sa nedá považovať za slobodné a nemalo by tak byť označované.

Súvisiace texty

  • Licenses – diskusia o konkrétnych licenciách, či splňujú alebo nesplňujú túto definíciu
  • History – poďakovanie a podklady pre túto definíciu
  • FAQ – časté otázky a odpovede na ne
  • Portal:Index – stránky o ďalších témach k slobodným kultúrnym dielam

Číslovanie verzií

Nové verzie tejto definície by mali byť vydávané hneď potom, ako nastane zhoda (dosiahnutá priamo či pomocou hlasovaní, pozrite authoring process) o navrhnutých zmenách. Číslovanie by malo byť 0.x pri počiatočných konceptoch, 1.x, 2.x, … pri veľkých vydaniach a x.1, x.2, … pre menšie vydania. K menšiemu vydanie dôjde, ak je text modifikovaný len spôsobom, ktorý nemá vplyv na rozsah existujúcich či hypotetických licencií pokrytých touto definíciou.